Tvorivá škola

„Autentická osobnosť je atribútom tvorivej osobnosti.“

Tvorivosť sa začína tam , kde sa prebudí záujem o vec, nezávisle, či ide o malú alebo veľkú.Prekonať sám seba a pocítiť túžbu inovovať svoju prácu, hlavne pre radosť žiakov, ale aj našu, je jeden z etických motívov, ktorý nás viedol k zriadeniu školy s týmto prívlastkom. Uprednostniť zmenu pred dobovou pedagogickou koncepciou znamená realizovať tvorivú prácu, osvojiť si vedecké základy tvorivosti, základné príncipy rozvíjania tvorivosti. Oslovili nás mnohé odborné publikácie a metodiky tvorivosti ako aj filzofia tvorivo- humanistickej výchovy rozpracovaná M. Zelinom. Naznačili nám cestu, akou máme kráčať pri práci so žiakmi, ako podchytiť ich tvorivosť, prípadne ju prebudiť či vyburcovať. Pochopením tvorivosti dokážeme sami tvoriť úlohy a cvičenia tvorivého charakteru so zacielením na určitú tému, aplikovať ich vo výchovno-vzdelávacom procese, ba dokonca pripraviť situácie, ktoré by zvyšovali tvorivý potenciál žiakov. Dospeli sme k poznaniu, že je veľmi dôležité, aby sme pracovali neustále na vlastnom myslení, na sebe samom, pretože jedine tak sa dokážeme orientovať na výchovu žiakov k tvorivosti, ktorá prispieva k rozvoju osobnosti dieťaťa vôbec. Vidieť v žiakoch aktívnu bytosť znamená utvárať také podmienky, aby sa mohla prejavovať v činnosti, v schopnosti prevziať zodpovednosť za seba, za názory a postoje , za rozhodovanie, poznávať seba a napĺňať predstavy o sebe, čo je prejavom autentickej osobnosti. Neodmysliteľnou súčasťou a potrebou vzťahu učiteľa a žiaka je tvorivá komunikácia. Ňou dávame žiakom najavo, že nám na nich záleží, prijímame ich, pretože aj my máme záujem, aby nás prijímali. Naši žiaci budú výtvormi našej tvorivosti vtedy, ak budeme ustavične predpokladať u žiakov neočakávané situácie, dané invenciou, hľadaním, objavovaním, aplikovaním, analyzovaním. Poslaním nás všetkých je preto strážiť a ochraňovať invencie našich žiakov, ich nápady ,ktoré driemu v ich detskom vedomí, vycítiť ich a tvorivou organizáciou práce rozvíjať typy detí – mysliace, zmyslové, citové, intuitívne čiže schopné tvorivého konania.

Humánna škola

„Vzbudzujme v deťoch túžbu po vedomostiach, po poznaní a poznávaní, po obohatení svojho ducha.“

Vychádzajúc z doby, v ktorej žijeme, ľudskosti v živote ľudí nikdy nebude dosť. A preto cítime povinnosť, ale i potrebu urobiť v tomto smere ešte viac. Je to nielen požiadavka, ale i ozvena života, ktorý žijeme. V škole viac ako inde platí „zákon zaslúženého spoločníka“, podľa ktorého si každý človek predstavuje iných tak ako seba: dobrému sa aj iní vidia dobrí, pracovitému pracovití. Žiaci si zo školského prostredia odnášajú spomedzi celého komplexu najmä zážitkovosť, to je to, čo ostáva v nich , čo sa ich bezprostredne dotýka. „Aký máte pocit z toho, čo robíme?“, „Čo by ste chceli robiť?“, „Z čoho/ z koho máte strach?“, „ Čo/ kto vo vás vyvoláva radosť?„Ako sa cítite pri učení, hodnotení, skúšaní, ,neúspechoch či úspechoch, nadväzovaní vzťahov, v konfliktných situáciách....?“, „Ako by ste riešili problém?“, „Po čom túžite?“, „Čo si myslíte o sebe a o iných?“
Takto položené otázky vedú k blízkosti vzťahov dvoch osobností v podmienkach školy, a to žiaka a učiteľa, ale aj žiakov navzájom. Sú dôkazom záujmu učiteľa o vnútorný svet žiakov, čo im pomáha:
od antagonizmu k prijatiu,
od hnevu k ochote,
od mrzutosti k záujmu,
od nepriateľstva k nadšeniu,
od strachu k sebaistote,
od žiaľu a pocitu viny k rovnosti,
od ľahostajnosti k naladeniu na seba a na iných,
od odlúčenia k jednote so sebou a s okolím,
od NIET VOĽBY k VOĽBE, t.j. k pozitívnemu vzťahu k sebe a ostatným, ku škole, k vzdelaniu a k životu vôbec.

Detské túžby, ale aj starosti sú rovnako vážne ako nás dospelých. Aj deti si hľadajú miesto v živote, chcú si naplniť svoje sny, chcú žiť, hoci zatiaľ iba prostredníctvom aktivít v škole a v rodine realizovaných pod citlivým režijným vedením učiteľov a rodičov. Humánne poslanie nás pedagógov vystihuje literárna práca 14-ročnej žiačky:
„Plamienok detských čias sa z našich očí tajne vytratil a dnes už vieme kráčať sami s vierou v úspech. Nadobudli sme nepoznanú schopnosť vchádzať do ľudského úsmevu, do krištáľových sĺz i do vlastného srdca. Naučili ste nás stavať čoraz viac približujúcu sa budúcnosť a medzi tehly múdrosti pridávať vždy len túžbu po poznaní a čestnosť. Život jednou rukou vracia to, čo druhou berie. Nás ste však neučili obrátiť sa na polceste., ale dôverovať svojej sile a schopnostiam. Veď vytúžené šťastie leží všade, len ho treba zodvihnúť.“